Zatiaľ čo v ostatných článkoch, ktoré sa nachádzajú
v sekcii s názvom „KOŠICE A ICH MESTSKÉ ČASTI“ sa venujeme
existujúcim mestským častiam mesta Košice, v tomto článku sa budeme
venovať projektom z minulosti, ktoré v Košiciach mali byť zrealizované
no doposiaľ ostali z rôznych dôvodov iba na papieri…
Za najväčší nezrealizovaný projekt v oblasti sídliskovej výstavby v meste Košice možno považovať projekt s názvom Východné mesto. Po výstavbe Východoslovenských železiarní (v súčasnosti U.S.Steel Košice, s.r.o.) v mestskej časti Šaca zažili Košice v priebehu šesťdesiatych, sedemdesiatych aj osemdesiatych rokov minulého storočia rýchly nárast počtu obyvateľov. V dôsledku toho bol prijatý v roku 1976 nový smerný územný plán, ktorý počítal s rozširovaním mesta Košice vo východnej časti jeho extravilánu. Východné mesto malo podľa plánov mať celkovú rozlohu viac ako 680 ha a s predpokladaným počtom približne 100 000 obyvateľov malo byť Východné mesto druhé najväčšie sídlisko na Slovensku po sídlisku Petržalka v Bratislave. Súčasťou Východného mesta mali byť okrem troch obytných útvarov (Krásna, Torysa a Košická Nová Ves) aj nemocnica, vysokoškolský areál a výskumné ústavy. Zároveň malo byť toto územie obsluhované zrýchlenou električkou. Začiatok výstavby bol naplánovaný na rok 1985 a prvé byty mali byť dokončené v roku 1987. Viac o tom ako malo Východné mesto vyzerať sa môžete dozvedieť z tohto článku.
V súčasnosti je uvedený projekt vypracovaný ešte v čase socializmu už neaktuálny. Od jeho realizácie sa podľa informácií z dostupných zdrojov upustilo ešte v osemdesiatych rokoch. Dôvodom bola najmä sprísnená legislatíva súvisiaca s ochranou poľnohospodárskej pôdy. V roku 2008 sa však o Východnom meste začalo opäť nahlas hovoriť. V archívnom článku zo dňa 4.6.2008 sa spomína v tejto súvislosti v danom čase pripravované mimoriadne zasadanie mestského zastupiteľstva v Košiciach na ktorom sa poslanci mali zaoberať zmenami a doplnkami územného plánu v dotknutých lokalitách. V článku sa uvádza nasledovné: „Územie dáva predpoklad vzniku novej, komplexne vybavenej časti mesta pre približne 50 000 obyvateľov, kde bude okrem bytov aj občianska vybavenosť (obchody, služby, administratíva) a pracovné príležitosti vo výrobných zariadeniach a skladoch. Územie je spojené s mestom komunikáciou, ktorá vyúsťuje na Slaneckú cestu, kde môže pokračovať aj električková trať a ostatná mestská hromadná doprava.“
Foto: PhDr. Martin Behúň, September 2023
Foto: PhDr. Martin Behúň, September 2023
Foto: PhDr. Martin Behúň, September 2023
Po prerokovaní spomínaných zmien v košickom mestskom zastupiteľstve v roku 2008 sa v predmetnej lokalite začalo s prípravou a následne aj postupnou realizáciou niekoľkých etáp novostavby s názvom Panoráma v mestskej časti Krásna, Zelená strán v mestskej časti Košická Nová Ves a súvisiacej občianskej vybavenosti v blízkosti novovybudovaných obytných súborov. Konkrétne bolo do uverejnenia tohto článku (November 2023) vybudované obchodné centrum SHOPBOX na adrese Herlianska 60 a Kostol svätej Rity na adrese Herlianska 52. Uvedeným projektom sme sa venovali v článku Novostavby v Košiciach. V čase prípravy tohto článku prebieha výstavba 6. etapy projektu Panoráma. Podľa informácií dostupných z oficiálnej webstránky projektu je súčasťou novostavby shttps://byty-kosice.sk/polu 187 bytov v 6 bytových domoch, uzavretý areál plný zelene, zastávka MHD a škôlka priamo v areáli a mnohé iné záležitosti pričom plánovaný termín ukončenia výstavby je jar 2024.
Foto: PhDr. Martin Behúň, September 2023
Foto: PhDr. Martin Behúň, September 2023
Špecifikom v meste Košice je Sídlisko Ťahanovce. Toto sídlisko totiž zostalo doposiaľ nedostavané. Posledné bytové domy na uliciach Viedenská a Helsinská boli postavené v 90. rokoch. Značná časť Sídliska Ťahanovce podľa pôvodného projektu z čias socializmu nebola zrealizovaná. Nezrealizovaná zostala aj električková trať na toto sídlisko, ktorá mala viesť cez Americkú triedu (kedysi Trieda solidarity).
Foto: PhDr. Martin Behúň, Júl 2023
V roku 2007 sa však začalo opäť hovoriť o rozšírení Sídliska Ťahanovce podľa nového projektu. Išlo by tak o výstavbu štvrtej a piatej etapy tohto sídliska. Developerský projekt dostal názov East Hill (v preklade Východný kopec) a investor ho prezentoval v roku 2009 na najväčšom európskom veľtrhu nehnuteľností Expo Real v Mníchove. V pláne bola výstavba 7400 nových moderných bytov spolu s komplexom rôznych služieb. Podľa vtedy prezentovaných informácií sa malo jednať o modernú alternatívu drahého bývania pre mladých a začínajúcich na trhu práce a v rámci prvej etapy projektu East Hill malo do konca roku 2013 vyrásť prvých 560 nových bytov. V článku z roku 2009 na portáli reality.trend.sk je uvedené nasledovné: „Bytovky by mali nadviazať na osempodlažnú výstavbu súčasných Ťahanoviec, najvyššie budovy sa však plánujú až 16-podlažné. Okrem nich by v rámci projektu mali vyrásť obchody, administratívne budovy, školy, športoviská, budovy pre kultúru a spoločenské vyžitie. Sídlisko Ťahanovce by vďaka novým obyvateľom malo narásť približne dvojnásobne.“
Zdroj: reality.trend.sk
Podľa informácií uverejnených v článku z roku 2009 zverejnenom na oficiálnej webstránke mesta Košice mestská rada v danom období prerokovala návrhy zmien územného plánu pre Sídlisko Ťahanovce práve kvôli stavbe spomínaného nového obytného súboru. Uvedený článok cituje aj vtedajšieho hlavného architekta mesta Košice Martina Drahovského, ktorý informoval na rokovaní mestskej rady o pretrvávajúcom pláne zavedenia električkovej trate na Sídlisko Ťahanovce: „Dopravné spojenie Sídliska Ťahanovce s ostatnými mestskými časťami mesta sa má v budúcnosti zlepšiť aj vďaka plánovaným dvom novým komunikáciám a to cez železničnú trať i napojením na diaľničný privádzač.“ V článku, ktorý zverejnil denník Korzár v roku 2012 sa objavili informácie o komplikáciách pri dlhotrvajúcom výkupe pozemkov, ktorý prebiehal od roku 2007 a v danom čase stále nebol ukončený. Podľa vyjadrenia investora už síce bola vykúpená väčšina územia, no problémom bola údajne predstava vlastníkov o cene pozemkov, ktorú investor vnímal ako prehnanú.
Zdroj: kosice.korzar.sme.sk
S výstavbou sídlisk a obytných súborov súvisí aj výstavba dopravnej infraštruktúry. V tomto smere nastal v meste Košice po roku 1990 tristný stav najmä pokiaľ ide o dostupnosť električiek. Okrem toho, že zostala podľa pôvodných plánov nezrealizovaná električková trať vedúca na Sídlisko Ťahanovce, realizácie sa nedočkala ani električková trať do ďalších mestských častí Košíc. V publikácii s názvom 100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach zverejnenej v roku 1991 sa píše o predĺžení električkovej dráhy v mestskej časti Šaca ku tamojšej nemocnici, ktorej názov je v súčasnosti Nemocnica AGEL Košice – Šaca a nachádza sa na adrese Lúčna 57: „Súčasná električková trať rýchlodráhy v budúcnosti, t. j. asi po roku 1995, sa bude predlžovať do Šace. Štúdia počíta s konečnou pri nemocnici v Šaci. Realizáciou tejto stavby sa ušetria autobusy, zabezpečujúce dopravu na úsekoch Košice – Šaca a VSŽ – Šaca.“ ¹ V súčasnosti vedie električková rýchlodráha v rámci mestskej časti Šaca len po závod U.S.Steel Košice (bývalé Východoslovenské železiarne) o čom sme písali v článku o mestskej časti Šaca. V uvedenej publikácii z roku 1991 sa spomína aj obnova kedysi existujúcej električkovej trate od Námestia Maratónu mieru po Masarykovej ulici do slučky v priestore pred železničnou stanicou: „Bude totožná s bývalou linkou č.3. Obnovou tejto trate sa vytvorí potrebný malý vnútorný mestský okruh, ktorý bude križovať všetky hlavné dopravné tepny. Skončenie tejto výstavby sa predpokladá v roku 1993.“ ² V pláne bola aj električková trať do Košickej Novej Vsi: „Do roku 2010 sa predpokladá výstavba nových elektrických tratí v dĺžke asi 45 km. V tejto súvislosti môžeme spomenúť v prvej etape do roku 2000 výstavbu nových tratí na sídliskách Ťahanovce a Košická Nová Ves.“³
Foto: PhDr. Martin Behúň, Júl 2023
Veľmi zaujímavým dopravným projektom, ktorý po dlhej príprave
napokon zostal iba na papieri je aj projekt tzv. Aerobusu, ktorý mal smerovať
na Sídlisko Dargovských hrdinov. Išlo
o lanový dopravný systém, ktorá je určený najmä do urbanizovaných lokalít
a neslúži prioritne potrebám lyžiarov a lyžiarskych stredísk.
V osemdesiatych rokoch 20. storočia bola Štátnym ústavom dopravného
projektovania, závod Košice, vypracovaná štúdia, ktorá počítala s návrhom
dvojtraťového okruhu. Pohyb vozidiel mal byť obojsmerný. Ako píše Mgr. Ján
Palinský, MBA vo svojej publikácii s názvom Mestské/prímestské lanové
dráhy v územnoplánovacích podkladoch slovenských miest: „Táto trasa
mala viesť od Domu odborov (dnes Dom kultúry) po Gottwaldovej ulici (dnes
Štefánikova ul.) po priestory Starého mlyna a ďalej ponad prijímaciu
budovu ČSAD, ponad železničnú trať a rieku Hornád a ďalej ponad Vyšnú
Úvrať smerom na Sídlisko Dargovských hrdinov. Tu by zatáčala a pokračovala
približne 1,5 km po ul. Armádneho generála Ludvíka Svobodu. Po ďalšej zákrute
by opäť prechádzala ponad Hornád a železničnú trať k Domu odborov. Na
celej trase sa počítalo s deviatimi zastávkami.“⁴
Foto: PhDr. Martin Behúň, September 2023.
V spomínanej publikácii autor ďalej píše o celkovej dĺžke trasy 7,109 km a o priemernej rýchlosti súprav 24,37 km/h. Tento projekt však stroskotal najmä na vysokých finančných nákladoch: Celkové náklady na dovoz technológie aerobusu zo Švajčiarska boli vyčíslené na 110 577 000 devízových korún (celkové náklady na stavbu 197 094 000 Kčs). V prípade výroby vozňov v Československu by došlo k úspore 59 024 000 devízových korún. Chýbajúce devízy boli jednou z hlavných príčin, prečo sa od realizácie tohto projektu upustilo. Ďalším dôvodom boli nevhodné poveternostné pomery v Košiciach – najmä silný severný vietor.“⁵ Napriek tomu sa uvažovalo o prepojení Sídliska Dargovských hrdinov s centrom mesta aj neskôr. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia istý kežmarský výrobca osobných horských dopravných zariadení vypracoval štúdiu plne automatizovaného trojlanového dopravného systému, ktorého predpokladaná trasa mala viesť zo Staničného námestia na Sídlisko Dargovských hrdinov. Ani tento projekt sa však napokon nerealizoval.
Foto: PhDr. Martin Behúň, September 2023.
PhDr. Martin Behúň
Obchodný manažér
Použité zdroje:
Čo vieme o Východnom meste
SME – Pri košickej Krásnej má vyrásť Východné mesto
SME Korzár – Sídlisko Ťahanovce sa má rozrásť o 7400 bytov
SME Korzár – East Hill – galéria
Projekt PANORÁMA
SITA – Projekt East Hill
TREND – Projekt East Hill
TREND – Projekt East Hill – galéria
Košice.sk – Mestská časť Sídlisko Ťahanovce sa má ďalej rozvíjať
¹ 100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach, Dopravný podnik mesta Košíc, š.p., 1991, ISBN 80-234-0066-5, strana 125
² 100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach, Dopravný podnik mesta Košíc, š.p., 1991, ISBN 80-234-0066-5, strana 125
³ 100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach, Dopravný podnik mesta Košíc, š.p., 1991, ISBN 80.234-0066-5, strana 13
⁴ Mestské/prímestské lanové dráhy v územnoplánovacích podkladoch slovenských miest. Ján Palinský, 2020, ISBN 978-80-570-2193-3, strana 6
⁵ Mestské/prímestské lanové dráhy v územnoplánovacích podkladoch slovenských miest. Ján Palinský, 2020, ISBN 978-80-570-2193-3, strana 7
